One Direction

 Bolo úplne obyčajne Londýnske zimné ráno. Zobudila som sa a šla som sa najesť. Po raňajkách som si dala perfektnú sprchu a sadla k TV. Chvíľku som len tak prepínala, no onedlho mi zavolala kamarátka. Zdvihla som a do telefónu mi povedala „Ahoj, dúfam že som ta nezobudila?“ „Nie, čo potrebuješ?“ odpovedala som jej. „Nič, ja len že či nejdeš na klzisko, vonku je síce dosť zima, ale veď sa nejako zahrejeme“. „Dobre“ povedala som jej. „Stretneme sa o pol hodinu na klzisku“. „Dobre, ahoj J „ Hneď som vypla televízor a utekala som sa prezliecť. Hodila som na seba prvé čo mi prišlo pod ruku a už som aj utekala aby som neprišla neskoro. Keď som tam došla trocha som ešte čakala lebo kamarátka meškala. Zatiaľ som si obúvala korčule. Onedlho už prišla pozdravili sme sa a šli sme na ľad. „Ale buď pri mne vieš že mi korčuľovanie veľmi nejde“ povedala som jej. „Áno viem, tak sa radšej drž pri mne“ povedala a zasmiala sa. Pri korčuľovaní sme sa rozprávali a tak som vôbec „nevnímala svet okolo seba“. Nedávala som pozor pred seba a zrazu som narazila do nejakého chlapca. Obidvaja sme spadli. Ako som si uvedomila čo som spôsobila hneď som vstala a začala som sa ospravedlňovať „Oh, prepáč je to moja chyba, nedávala som pozor, prepáč fakt ma to mrzí“ cela rozrušena som vravela.. Chlapec do ktorého som narazila po chvíli vstal a povedal „Nevadí, nič sa nestalo to sa môže stať každému“, povedal mi. Ja som v tej chvíli už nevnímala nič iné iba to ako mi krásny chalan niečo hovorí. Keď sa na mňa pozrel spozorovala som jeho nádherne modré oči. Vtedy som si myslela že sa mi to len sníva no nie, bola to realita. A tak sme sa oprášili od snehu a usmiali sa na seba. V tej chvíli mi ten chalan povedal „Ináč ja som Niall a ty?“  „Ja som (tvoje meno :D ), teší ma J „ ... „Tak ak dovolíš teba aj tvoju kamarátku pozývam na horúcu čokoládu, čo vy nato? „Dobre J „  , Povedali sme obidve..... „Čokoláda bola výborná ďakujem Niall“ povedala som. „No nič Niall prepáč, ale my už budeme musieť ísť. „Dobre, tak sa majte a dúfam že sa niekedy ešte uvidíme“ povedal.  Keď som prišla domov bola som dosť unavená tak som si šla ľahnúť. A ako som tak ležala začala som premýšľať o Niallovy. „Je taký krásny dokonalý a milý“, neustále som si opakovala a dúfala som že ho ešte niekedy stretnem. A aj sa stalo. Odvtedy ako sme sa na tom klzisku zrazili začali sme sa dosť často stretávať či už v obchodoch alebo na klzisku. Samozrejme sme vždy hodili reč o tom ako sa nám darí a ták...Neskôr sme sa začali viac stretávať a pomaly ale isto sa z nás stávali dobrý kamaráti. No ja dodnes dúfam že budeme niekedy aj viac ako len kamaráti. 

                                                   The End :** :) (*Nat*)