One Direction

Chcela by som aby bol tento príbeh skutočný. No bohužiaľ je len výplodom mojej bujnej fantázie. Bolo chladných 15 stupňov, 1. septembra tohto roku. Prechádzala som sa po studených Anglických uliciach, keď tu zrazu, zpoza rohu vyšiel akýsi chalan. Nestihla som ho zaregistrovať, a tak som doňho priamo narazila. Obaja sme spadli na zem. O 50 metrov za mnou boli papparazzi, a chceli ma chytiť. Bola som pre nich totiž záujmovou osobou už dlhší čas. "Čo teraz?"- myslela som si v duchu... Bola som zamaskovaná, aby ma neobjavili, no nikdy neviete. Vstala som, a pomohla som vstať aj neznámemu mladíkovi. Vstal. Tiež mal na sebe mikinu s kapucňou a okuliare. "Žeby bol tiež celebrita, a nechcel sa dať "objaviť"?" I on zbadal papparazzov, a obidvaja sme začali panikáriť. Kopa ľudí oboch pohlaví, s foťákmi, s denníkmi i mikrofónmi, už boli skoro za nami. Chytil ma za ruku, a potiahol ma za roh. Prešli ďalšie 2 sekundy, a za ten krátky čas, stihli papparazzovia zabočiť za roh. "Ach, jáj!" V tom sa stalo niečo nečakané. Pobozkal ma. Papparazzovia zastali, boli asi prekvapený. "To nie sú oni!"- kričali. Otočili sa a pomaly sa vracali naspäť. Ja som zostala ako obarená. Zabralo to. Pozreli sme sa na seba. I on bol prekvapený, i ja. Stiahol si kapucňu a dal si dole okuliare. "Ách, dofrasa! Veď to je Harry Styles!"- pomyslela som si. Až som sa celá začervenala. A radšej som utiekla. On sa za mnou len díval. Naneštastie (či našťastie :))))) mi z vrecka čírou náhodou :DDDD vypadla vizitka. Zodvihol ju a strčil si ju do vrecka. Rýchlo som utekala k môjmu bytu a vošla som dnu. Ani som nestihla otvoriť dvere, a privítal ma môj priateľ (dajme tomu :)))) Ben. Sadli sme si k telke a pozreli sme si film. Videl, že nie som taká ako inokedy. "Čo sa deje?"- spýtal sa. "Ale nič"- odvetila som mu. Videl, že so mnou nie je reč, tak ma radšej nechal. Večer keď sme si konečne ľahli do postele, mi povedal: "Počuj, zajtra sa vrátim skôr z práce." "Fajn"- odvrkla som. Otočila som sa a zaspala som. Snívalo sa mi o (pauza pre Harryho :))))) čokoládovej zmrzline... :DDDD Ráno bolo také ako vždy. Sychravé. Ben odišiel skoro ráno preč, a mal sa vrátiť až okolo 3-tej. Vybrala som si z chladničky zmrzku a zapla som si telku. Nudila som sa, tak som si na seba hodila tielko a napodiv sukňu s legínami. Vonku bolo dneska až 32 stupňov, tak som sa vybrala na menšiu prechádzku do parku. Vlastne túru, pretože park bol vzdialený od bytu až 29km. No keďže som bola lenivá, odviezla som sa tam autom. Keď už som bola od auta vzdialená asi 3 kilometre, začalo strašne liať. Došlaka. Začala som sa triasť od zimy. Zrazu som tam bola sama. Niekto zo zadu mi podal bundu. Otočila som sa. Stál tam Harry. "Ale..."-zajachtala som. "Nič nehovor!"- riekol a pobozkal ma. Bola som zmätená. O týždeň na to som sa rozišla s Benom a začala som chodiť s Harrym. Zoznámil ma s kamošmi a s rodinou. Veľmi som ho mala rada. O niekoľko rokov sme sa zobrali a náš život nádherne pokračoval... Áchhh... :DDDDD     

                                                                                                                         The end... :* (*EmmS*)